"Minulosť" verzus "Súčasnosť"
Myšlienka usporiadania zápasu medzi niekdajšími hráčmi SAV Lamač a tými súčasnými sa zrodila v roku 2011. Jedného dňa prišiel "mladší brat" za tým "starším" a navrhol: "Počuj brácho, čo keby sme dali dokopy niekdajších hráčov SAV-ky a zorganizovali zápas proti terajšiemu tímu?" A prečo nie, skvelý nápad! Uvidíme sa s hráčmi, ktorí tvorili klubovú históriu a súčasníci ich budú mať možnosť spoznať bližšie... A tradícia SAV Exhibition games (ako sme naše stretnutia neskôr pomenovali) bola na svete! A jedným dychom treba dodať, že veľmi príjemná tradícia. Pochvaľujú si ju tak niekdajšie legendy SAVky, ktoré v 90-tych rokoch minulého storočia šírili skvelé meno SAV Lamač, ako aj jej súčasní hráči, ktorí sa snažia na niekdajšie úspechy nadviazať. Keďže takéto stretnutia sú často spojené aj s inými príjemnými klubovými tradíciami (ako napr. uvádzaním legiend do klubovej Siene slávy), usúdili sme, že si v rámci klubového webu zaslúžia aj samostatnú kapitolu. Takže vážení, nech sa páči - predstavujeme Vám súboje" Minulosť verzus Súčasnosť "!
2020 - 7.ročník
SAV "Masters" - SAV 4:7
Tak sme sa konečne dočkali, patrilo by sa povedať. Čoraz populárnejšia lamačská hokejbalová exhibícia sa totiž po dlhých 4 rokoch konečne uskutočnila! Veru tak, bolo to dlhé čakanie - najskôr dlhotrvajúce zranenia organizátorov, potom zase termínová kolízia a iné prekážky... Tento rok sa to už proste muselo uskutočniť. Najmä ak si uvedomíme, že rok 2020 bol z hokejbalového hľadiska veľmi zvláštny. Najskôr niekoľkomesačná nútená "koronapauza", no potom úžasné play-off seniorov zakončené nečakaným, no absolútne zaslúženým striebrom a potom ešte nemenej úžasné striebro SAVkárskych žiakov, ktorí sa stali vicemajstrami Slovenska v kategórii U12! Proste, už sme boli hladní po hokejbale a keďže sa začiatok novej sezóny posunul, nastal vhodný čas dobre si "zatrénovať" pred ligou.
Ako ste si iste všimli už v titulke, upravil sa názov veteránskeho tímu. Musel sa, keďže bývalých hráčov zo slávnych SAVkárskych 90-siatok, ktorí pomaly "neudržia ani moč", nieto ešte hokejku v rukách (samozrejme myslené s nadsázkou ) je stále menej a menej, museli sme povolať "mladšie" zálohy. Uvidíme, či sa tento názov uchytí, no pravdou je, že všetci bývalí sú už vo veteránskom veku (nad 40 a inak to už nebude), takže... No podstatné bolo, že sme sa dali dokopy a napriek menšej početnosti bol z toho zaujímavý zápasík (napokon tak, ako vždy). Hoci súčasníci boli doplnení aj o líderskú trojicu našich U12-násťkárov (veď nech si chlapci pomaly zvykajú na ten dospelácky hokejbal). A tak mohlo prísť k naozaj žartovnej situácii, keď sa pri niekoľkých striedaniach objavili na ihrisku naraz štyria Alfáči! Najviac bol z toho konsternovaný náš tímový snajper a "diamantová ruka" Ceco, ktorý sa ako nováčik po prvýkrát predstavil v tíme veteránov. Po jednom striedaní totiž trefne poznamenal: "....konečne obídem Alfiho a ďalší dvaja sú ešte predomnou...!" Ešte šťastie, ža aspoň ten najstarší hral s ním, veď kto by mu potom prihrával na tie góly, že? Okrem neho sme v tíme "bývalých" privítali aj ďalší "súčasný" kus - Ďuríčka, ktorý už má tiež čo to v SAvkárskom drese odslúžené. Takže veteráni v bráne tradične s nestarnúcim Šembim boli odhodlaní potrápiť súčasníkov. Trúfali sme si, veď prečo nie, keď sa rozhodcovsko-časomeračskej taktovky chopila ďalšia veteránska stálica, Milis (tento rok žiaľ stále v stave zranených). Spočiatku sa nám to aj darilo - prvé dve tretiny nás totiž "mladíci" nechali hrajkať sa a tak bolo prijateľných 4:4. Šembi čaroval ako za mladi ("starečku", úprimne klobúk dolu...) a keďže sa aj tradične strelecky darilo Petkovi, úšlo to. V poslednej tretine ale už išli žarty bokom-sily ubúdali a naopak, mlaďasi ako keby iba teraz začali hrať. Vlastne aj začali a keď sa strelecky presadila dokonca aj naša žiacka omladina Adam-Alex-Luki, bolo hotovo. Napokon teda 4:7 (1:2,3:2,0:3), ale vyhrali sme aspoň jednu tretinu :-)
Nuž ale nie výsledok bol dôležitý... teda v rámci následných hecovačiek vlastne bol, no dôležité bolo najmä to, že sa nám podarilo túto tradíciu obnoviť. Ďakujem teda všetkým, ktorí dnes prišli a zahrali si. Na tradičnej "tlačovke" sa potom Na Vŕšku už len spomínalo na staré dobré časy!
...tak zase o rok, priatelia...
(ra)
2016 - 6.ročník
SAV - SAV 90´s 3:3
Kde bolo tam bolo, bol raz jeden hokejbalový tím v Lamači... volali ho SAV. Ako išiel čas, z malého mimina v roku 1985 vyrástol celkom slušný "capart" a dnes, v roku 2016, oslávil 31 rokov. Počas tohto veku sa v jeho dresoch vystriedalo mnoho junákov, no iba niektorí v ňom zotrvali až dodnes... No aj tí, ktorí už nehrávajú si vždy raz do roka radi na seba oblečú dres tímu, ktorého farby hrdo hájili v zlatej ére 90-tych rokov minulého storočia a zahrajú si v tíme veteránov (alebo ak chcete legiend) proti súčasníkom... Žiadalo by sa napísať "mladíkom", no aj tým pomaly ale iste rôčky pribúdajú a tak vám veru vôbec nie je isté, ako dlho sa tradičná SAVkárska exhibícia bude môcť uskutočňovať - veď čo nevidieť budú "starcami" asi všetci :-) Nuž ale vytrváme... sľúbili sme si, že to skúsime minimálne ďalšie 4 roky, aby sme mohli natiahnuť šnúru SAV Exhibition game na číslo 10! Veď úprimne, páni - vedeli by ste si už dnes predstaviť začiatok sezóny bez tradičných "doberačiek" aktérov oboch "nezmieriteľných" tímov a ešte tradičnejšej pozápasovej tlačovky? Ja veru nie... už teraz sa teším na nasledujúci ročník!
Páni moji, to bola zase "podívaná"... Aj tento rok v tradičnom lamačskom "hodovom" období (aj keď z prozaických dôvodov o niekoľko dní skôr), vo štvrtok 1.9.2016 sme všetci "roduverní" SAVkári merali cestu na lamačský "školák" aby sme sa stretli - videli - a pokiaľ možno aj zvíťazili v tradičnom súboji generácií. Najmä veteráni mali v živej pamäti posledné dva ročníky a ťažko stráviteľné konečné rezultáty zápasov ich podaktorých (že Šembi...) mátajú dodnes... Kdeže sú tie časy, keď sme si hovorili, že o výsledok nejde... :o)) Ale čo ma teší najviac je fakt, že sme práve tento rok utvorili rekord v početnej účasti na našej tradičnej Exhibícii... chápete, to nás s bráchom v roku 2011 ani vo sne nenapadlo, že ročníky budú pribúdať a aj nás bude chodiť viac a viac... Darmo, SAV Exhibition game už sa stal pojmom...(ha-ha-ha)! Keď to takto pôjde ďalej, budeme tuším asi musieť počas roka zorganizovať "prípravný kemp" a vyberať na ňom hráčov, ktorí sa budú môcť potom exhibície zúčastniť... Ale poďme k veci - tu sú zostavy oboch tímov:
SAV - Súčasnosť: Minárik (Miňo) - Thron (Zajo), Mikuš (Miki), Mancál (Ceco), Bizoň (Pali), Bošňák (Robčo), Kotes (Peťo), Schuster (Filip), Haraslín ml. (Šulo), J. Alföldy (Alfi)
SAV 90´s - Minulosť: Ondrejka (Šaňo), Šembera st. (Šembi) - Šurlan (Milis), Bičkay (Bičko), Hora (Maťo), Ragas (Ragi), Šebest (Ďurikáč), Švarc (Petko), Haraslín st. (Jojo), Šembera ml. (Tomáš), R. Alföldy (Kadlec)
Zostava "Súčasníkov" vzbudzovala hrôzu - takmer všetko mladé, vyšportované, behavé týpky v najlepších hokejbalových rokoch...a to malo nastúpiť proti nám Veteránom...ako to len napísať najdiplomatickejšie... takmer všetko objemnejšie, plešatejšie, kráčajúcejšie (česť výnimkám, ktoré nás dnes zachránili :-)) no zase skúsenejšie a najmä odhodlané - síce sme v úvode ešte nevedeli na čo, no tradične sme chceli vyhrať aspoň jednu tretinu... A zadarilo sa, hneď v tej prvej sme si splnili tohtoročný cieľ a spokojne sme mohli hľadieť k ďalšiemu vývoju stretnutia! No a napokon sa to vyvinulo celkom priaznivo-konečný rezultát dnešnej exhibície bol totiž napokon zmierlivý: SAV - SAV 90´s 3:3 (0:1, 2:1, 1:1). Treba však objektívne napísať, že o konečnom výsledku dnes rozhodla až ŠTK za zeleným stolom (...či skôr tým dreveným - v Trojke...)? Ako totiž priznal časomerač tohto stretnutia, spravil chybu - neuvedomil si, že nie je na futbale, kde sa po vypršaní oficiálneho času necháva ešte dokončiť prebiehajúca akcia a tak štvrtý gól Súčasníkov padol až po čase...a to dobrých....takých najmenej 20 sekúnd... škoda len, že sme tú našu predchádzajúcu akciu nezakončili gólom my (...Milis, ty drevenko :-)) mohli sme totiž uhádať možno aj výhru :o)... časomerač, držiac sa za hlavu, v tej chvíli spravil druhú chybičku - a síce, že akosi zabudol hneď zakričať spásonosné "Konieeeeeeec", Mladíci to využili, zmocnili sa loptičky a vyrazili do protiútoku ako draci... "starčekovia" sa v tej chvíli nevládali dozadu ani pozrieť nieto ešte vrátiť a tak dostali gól.... no ale potom to už "hošan" so stopkami "odpískať" nezabudol :-) Nebolo síl na protesty, hľadali sa totiž skôr podporné prostriedky typu kyslíková maska, nikotín, alko či nealko a pod. Sklamanie na striedačke Veteránov a najmä v očiach Šembiho, ktorý v bránke dnes zase "čaroval", však napokon vystriedalo o pár desiatok minút neskôr nadšenie z ťažko vybojovanej remízy... No uznajte páni, to by už bolo trochu priveľa ak by aj tretí rok po sebe urobili "Súčasníci" na "Legendy" takúto "kulehu"! Prisúdime vám ale aspoň víťazstvo morálne...ok? Takže takto to občas chodí milí moji - Mladíci to budú teraz musieť akosi ten rok "prekúsavať" a škrípať zubami (...nezaškodí vám vyskúšať si to tak ako my predtým... :o)) a chystať sa na odvetu...ale nebojte sa, budúci rok... vás porazíme už "naozaj" , tak čo..... ha-ha. Nechajme však už tej politiky - na remíze sa už v historických análoch aj tak nič nezmení... Musíte aj vy priznať, že samotný zápas bol naozaj dobrý - to sa musí nechať...snažili sme sa a robili, čo sa dalo... poniektorí aj na jednej nohe, prípadne iných častiach tela... Najmä naši obaja gólmani Šaňo a Šembi robili často aj to, čo sa už vari ani nedalo (klobúk dole pred nimi) - a najmä vďaka nim a dnes našej gólovo produktívnej druhej lajne "mladších starcov" (Bičko-Petko-Ďurikáč) to napokon dopadlo veľmi lichotivo. Čo už nám ale ostávalo, keď na nás vypustili takých bežčov ako Šula s Cecom alebo Robča s Filipom, že? A o Zajkovi s Mikim ani nehovorím...Tiež ste nemuseli toľko behať a dorážať na nás tak nepríjemne, "koťuhy súčasnícke"... kde bola úcta k "šedinám", hááá? No ale dobre, veď aj vy ste hrali super... šancí ste mali dosť, ak by ste aspoň polovicu z nich premenili... ale to by sme zase my nemohli mať v bránke takých dvoch borcov... A že vraj v týchto zápasoch nejde o výsledok, ako som si prečítal v komentári k prvému ročníku SAV Exhibition game..."prd" makový!
Ale niééé, chaloši. Dúfam, že to všetci berieme športovo - naozaj si myslím, že ide najmä o to, aby sme sa po roku všetci opäť videli, stretli, zaspomínali a čo-to spolu vypili...samozrejme myslím tú kofolu... keď už Zajko toho Morgáááňa v batohu zabudol.... Takže nezabudnite, o rok sa zase vidíme...a kto vie, možno v ešte hojnejšom počte. Ďakujem ešte raz všetkým, ktorí ste dnes prišli...veľmi si to vážim!
Hokejbalu zdar a SAVke zvlášť!
P.S. ...odkaz pre P.Š. : Petko, tú výhru sa už fakt zariadiť nedalo...ale veď aj remíza je dobrá, nie?
....všetci účastníci najpočetnejšej SAV exhibície v histórii - 6.ročník je už ale minulosťou...
(ra)
2015 - 5.ročník
Pozvanka SAV Exhibition game 2015.pdf
SAV 90´s - SAV 6:6
Rok 2015 sa nesie v znamení jubileí....teda tých hokejbalových, SAVkárskych. Nikomu z hráčov (či už bývalých alebo súčasných) a ani sympatizantov a podporovateľov hokejbalového tímu SAV Lamač nemusím pripomínať, že práve v tomto roku oslavujeme 30.výročie založenia nášho klubu a lamačského hokejbalu... A aby tých jubileí nebolo málo, naša už tradičná exhibícia, alebo ak chcete súboj SAVkárskych hokejbalových generácií, slávi svoje malé "polojubileum"... Poviem vám úprimne, keď som ako 15-ročný fagan začínal s aktívnym hokejbalom, nenapadlo ma ani v tých najtajnejších snoch, že dnes, po 30.rokoch budem stále jeho aktívnou súčasťou...a že náš klub SAV Lamač bude ešte stále na hokejbalovej "mape sveta" ! Dokázali sme to najmä vďaka fanatikom (v dobrom slova zmysle), ktorí nenechali klub "padnúť" ani v tých najťažších chvíľach. Všetkým nám patrí veľká vďaka - vďaka za to, že sme to nevzdali. Je to úžasný pocit, že sme vytrvali až dodnes, že Lamač sa môže popýšiť tímom, ktorý patrí medzi tých pár mužstiev, ktoré v hokejbale pôsobia takmer od jeho vzniku vo vtedajšom Československu v roku 1982. Verím, že SAVkári budú ešte "nejaký ten piatok" šíriť svoje dobré meno v hokejbalovom svete a do klubovej vitríny získajú ešte nejeden pohár. Či aj so mnou, to neviem...verte, je to totiž každým rokom ťažšie a ťažšie...no som presvedčený, že hokejbalová SAVka to potiahne ďalej... Veď sú pred ňou ďalšie výzvy a ako sa spieva v jednej pesničke - čože je to štyridsiatka (viem, že tam má byť síce päťdesiatka, ale poďme postupne :o)! Prepáčte malé odbočenie, ale nedalo mi...
Teraz však už k tomu, na čo všetci určite netrpezlivo čakajú - zhodnoteniu našej SAV Exhibition game s poradovým číslom 5! Bolo dobré, že 30.rokov klubu sme mohli osláviť na rovnakom mieste, kde to vlastne v minulom storočí začalo - doma na lamačskom školskom dvore... Za minuloročný azyl v Dúbravke sme síce vďační, no to "obrovské" ihrisko veru nebolo pre veteránov (alebo ak chcete legendy) to pravé orechové. No veď uznajte sami - s pribúdajúcimi rokmi, kilečkami a šedinami a ubúdajúcimi vlasmi a rýchlosťou si predsa zaslúžia "starečkovia" trochu zľutovania...no nie? S blížiacim sa dátumom exhibície sa notesy oboch kapitánov, bratov Alfáčov, postupne zapĺňali menami, ktoré prisľúbili účasť, no aj tými, ktorí prísť nemohli. Napokon sa zostavy vykryštalizovali do konečnej podoby - dovoľte mi preto predstaviť vám tých, ktorí v sobotu 5.9.2015 (tradične na lamačské Rozálske hody) neváhali rôznymi dopravnými prostriedkami merať cestu do Lamača a o 9:45 sa postavili na úvodné buly pod "prísnym" dohľadom rozhodcu Maroša Slušného (ďalšej lamačskej hokejbalovej legendy), ktorý sa nechtiac stal neskôr ústrednou postavou duelu :-) ...
Súčasnosť - SAV: Kiripolský (Kiri) - Biely (Ďuríček), Slušný (Erik) - Juruška (Jurko), Bošňák (Robčo), Mancál (Ceco), J.Alföldy (Alfi)
Minulosť - SAV 90´s: Šembera (Šembi), Ondrejka (Šani) - Šurlan (Milis), Hora (Maťo) - Bičkay (Bičko), J.Šebest (Ďurikáč), Ragas (Ragi) R.Alföldy (Kadlec)
Nesmiem však zabudnúť na ešte jedného člena nášho "ansámblu" - predstavte si, že medzi nás zavítal kedysi dvorný klubový fotograf (a aj aktívny rozhodca) Alexander Avenarius! Pamätáte sa na "legendárneho" Aveška? Ten sa chopil toho čo mu vždy išlo najlepšie - fotoaparátu a stopiek - a tak sa mohlo začať. Vlastne moment! Netradične treba začať od konca. Nerozhodný výsledok 6:6 je totiž iba na papieri...morálnymi víťazmi sa stali určite "starci", pretože piaty gól "súčasníkov" padol do jasne posunutej bránky a tak by podľa správnosti o gól mali vyhrať práve legendy SAV... Bohužiaľ, tento moment nezvládol inak bezchybne rečniaci rozhodca Slušák, ktorý sa priznal, že nedával pozor na to, čo sa deje na ihrisku a tak zaznelo jeho ..."Sorry páni, nevidel som..." , vhadzovalo sa v stredovom kruhu a to znamenalo, že oficiálne do štatistík musíme zapísať SAV 90´s - SAV 6:6 (4:2, 2:1, 0:3)... aj keď za sklamaných veteránov musím povedať, že véééééľmi neradi :o( Veď počkajte budúci rok...zavoláme si na vás Balušku! Máte šťastie, že to napokon bola aspoň remíza (keď už aj minulý rok "mladíci" vyhrali po diskutabilnom góle, že Šembi)...toto nám už nabudúce nerobte :-* No ale teraz sa už poďme "bez emócií" pozrieť na to ako to celé prebiehalo. Match to bol totiž parádny. Veteráni, skromne si nastaviac ciele tradične na víťazstvo aspoň v jednej tretine, vycítili - nie vôňu cigánskej z neďalekých hodových stánkov - ale šancu udrieť hneď v úvode. Spočiatku síce Ragi hrať nemohol (vzhľadom na nedávne zranenie si trúfal iba na polovičnú porciu) no v talóne sme mali "uspávača" Milisa, ktorý mal za úlohu nadýchať na každého zo súperov, ktorý sa čo len priblíži k bráne veteránov a tak na "nevyhnutne potrebnú dobu súpera uspať"...darmo, hodovú prípravu sme nepodcenili :o)) . Spočiatku to aj zafungovalo a čiastočne aj preto, že súčasníkov bolo do polovice zápasu menej o jedného (konkrétne Alfiho, ktorý si odskočil na futbalové ihrisko) po prvej tretine sme viedli 4:2, keď sa strelecky presadili Bičko, 2x Ďurikáč a Maťo a to ešte Kadlec, teda ja, netrafil prázdnu bránku súpera... Súčasníci sa tvárili, že sa nič nedeje a že presne podľa taktiky nám nechali náskok. Samozrejme, že to tak nebolo - všetko sme si poctivo vybojovali... Je síce pravda, že keď Jurko s Robčom zapli "turbo" tak sme nestačili ani sledovať, nieto ešte dýchať (ha-ha), ale mali sme to pod kontrolou... najmä vďaka Šembimu v bráne, ktorý predviedol viacero zákrokov par-excellance. Po nevyhnutnej "zdravotnej kúre" na striedačke, boli SAVkárske legendy odhodlané držať priaznivý stav pokiaľ možno čo najdlhšie. Do bránky sa postavil Šani a to, čo v nej predviedol...klobúk dole! Niekoľkokrát doslova "zničil" Ceca, neskôr vychytal šance aj ďalším hráčom súčasníkov a tak dával stále šancu legendám na dobrý výsledok. Šancí veru bolo ako maku, Kadlec zase nezasunul do prázdnej brány (sorry chlapi, strelku som nechal doma...zobral som si omylom "nahrávačku"), no našťastie sa ako za starých čias dvakrát po jeho prihrávkach presadil Ragi, ktorý sa asi už nemohol na to naše "trápenie" pozerať a nastúpil do boja... Veru, viaceré akcie "starečkov" mali punc najvyššej kvality - darmo, ešte to nezabudli. Aj vďaka výbornému Šaňovi a vďaka "nekompromisne" brániacej dvojici Milis, Maťo sme až na jeden prípad vzadu všetko "vyčistili" a po dvoch tretinách svietilo na pomyselnom ukazovateli povzbudivých 6:3. Dúfali sme, že to už predsa nejako udržíme aj keby sme sa mali naskladať všetci do bránky. To už však išla sranda bokom. Súčasníci, už aj s Alfim, totiž už v závere druhej tretiny zatlačili, gól nám šupol už aj Ceco a tak bolo nad slnko jasnejšie, že posledná tretina bude pre "starečkov" galejami... Aj sme navrhli, že dve tretiny by mohli stačiť, ale neprešlo. Neostávalo teda nič iné ako sa zhĺĺĺĺboka nadýchnuť, zozbierať zvyšky síl a pustiť sa do boja. Záverečné dejstvo tak dopadlo ako dopadlo. Alfi ml. takmer neschádzal z ihriska a súčasníci rozkrútili poriadny kolotoč. Legendy sa snažili robiť, čo sa dalo - no viac sa už fakt nedalo :o) . Môžeme ďakovať našim obom gólmanom, ktorý boli dnes perfektní, že sme to dotiahli ku konečnej remíze. Po vyššie spomenutom piatom góle totiž "mlaďasi" dali aj ten šiesty a ak by sa hralo ešte o pár minút viac...neviem, neviem. Športovo treba uznať, že v poslednej tretine sme si ani "neprdli". Pred bránku súpera sme sa dostali vari dvakrát - inak sme na Kiriho v nej pozerali iba z úctivej vzdialenosti :-). Alfi nám teda šupol dva, Jurko jeden a bolo "vymaľované". Nevadí páni...napokon, historická bilancia SAV Exhibition games ostala absolútne vyrovnaná. Dôležité predsa bolo, že sa nikto nezranil, každý prežil a najmä, že sme sa po roku opäť zišli a zaspomínali! A tak to má byť... Tradičná "tlačovka" po zápase sa tak mohla niesť v duchu krásnych spomienok na tých neuveriteľných 30 rokov, ktoré sme v SAV Lamač zažili.
Dovoľte mi preto záverom poďakovať všetkým, ktorí prijali pozvanie a prišli. Myslím, že neľutoval nik a aj keď podaktorí sme boli bezprostredne po zápase trošku sklamaní z výsledku, na lamačských hodoch sme potom poobede prišli na iné myšlienky. Ja osobne mám veľkú radosť z toho, že to, ako sa takto už 5.rok stretávame svedčí o tom, aká skvelá partia sme boli, sme a dúfam, že aj budeme... Takže, vážení páni, o rok na hody opäť na pľaci!
...tak čo borci, vydaril sa nám ten 5.ročník ?...
(ra)
2014 - 4.ročník
SAV - SAV 90´s 14:13
Je to neuveriteľné, ale rok sa s rokom stretol a máme tu opäť úvod novej hokejbalovej sezóny! A s ním, ako v posledných rokoch býva dobrým zvykom, SAVkársku exhibíciu "Starci" proti "Mladíkom"...alebo ak chcete, a napokon aj výstižnejšie, "Minulosť" kontra "Súčasnosť". To to ale letí, veď iba pred nedávnom sme sa stretli po prvýkrát a už je tu jej 4.ročník! Pretože rekonštrukcia domovského stánku SAVky v Lamači stále prebieha, tohtoročnú exhibíciu sme boli nútení odohrať v sobotu 5.9.2014 v "Dúbravskom azyle", na väčšom ihrisku, na veľké brány a systémom 4+1...ešteže si legendy "vydobili" aspoň tradičnú tenisovú loptičku-no inak samé výhody pre mladíkov... Tí mali zápas už ako poslednú generálku pred začiatkom súťaže a vidiac oklieštenú zostavu súpera, iste si mysleli, že to bude iba ľahší tréning, taký na rozbehanie sa... Tak ako už tradične, kapitáni oboch tímov - bratia Alfáči - vytvorili zaujímavé zostavy. Napriek viacerým ospravedlnenkám (...veď si Alfi st. chvíľami pripadal ako tréner Vujtek :o)...) sa v tíme legiend napokon objavili už viacerým dobre známe mená: Šembera (Šembi), Peťo (Miňov kamarát ako výpomoc) - Šurlan (Milis), Hora (Maťo), Bičkay (Bičko), Mikóczy (Miki - ten si odkrútil premiérový exhibičný štart), Švarc (Petko), Šebest (Ďurikáč) a Alfi st. no a Alfi ml. mal v tíme súčasníkov týchto borcov: Minárik (Miňo) - Biely (Ďuríček), Slušný (Erik), Jančovič (Jančo), Thron (Tomi), Sloboda (Slobi). Mohlo sa tak začať, po minuloročnom víťazstve "starečkov" (ktorí v exhibíciách celkovo viedli 2:1) bolo jasné, že mladíci nebudú chcieť nechať nič na náhodu a podcenenie (na ktoré sa legendy v predzápasových taktických plánoch tak trochu spoliehali...) nehrozí... Napokon, veď to vidíte sami - ten taktický ťah s veľkými bránkami... To nás však nemohlo vôbec rozhodiť, Šembi je na ne predsa zvyknutý - ako skonštatoval pri rozcvičke, chytal v nich nie tak dávno - naposledy v Kanade v roku 1992...tak o čo ide :o). Keďže v zostave legiend sa objavilo tento rok viac predsa len o niečo mladších "starečkov", šanca tu bola. Tá však začala pohasínať, keď sa prítomní dozvedeli, že sa nehrá na šírku, ale naozaj na dĺžku... Ako usúdili ostatní členovia kádra už neaktívnych hokejbalistov (...rozumej starcov...), Šembi bude mať najmenšie problémy, pretože vraj aspoň stojí na mieste a po nás sa chce ešte aj behať na ihrisku, ktoré je predsa len väčšie ako to v Lamači. Pretože "hrajúci kapitán" starcov Alfi st., nemal informácie o forme a nabehaných kondičných tréningových (kilo)metroch nominovaných legiend, posledná šanca bola vybaviť výnimku...aby mohli hrať všetci siedmi hráči naraz. Neprešlo. Doteraz nevieme prečo... :o) Nebolo teda vyhnutia, museli sme nastúpiť a "srdnato bojovať". Prvoplánový zámer naskladať sa pred Šembiho a vytvoriť "hermeticky uzavretú" oblasť sme hrdinsky zamietli a pustili sme sa do boja. Prvá tretina aj tomu nasvedčovala, hoci sa legendy ujali vedenia po ukážkovej kombinácii do prázdnej bránky (...taká na Maťa nezívala už dlho, tak nás aj na chvíľu zamrazilo, či bude vedieť, že kľudne môže dať gól...inak Maťo, to je normálka, takéto lahôdky servírujem bežne aj Cecovi v lige :o) a aj ten triafa...občas), iba vďaka Šembimu v bráne a jeho kúzlam prehrávali "starečkovia" iba o dva... Po výdatnom doplnení tekutín v prvej prestávke sme si pripomenuli naše upravené Coubertenovské heslo, ktorým sa "starci" v exhibícii riadia už od jej prvého ročníka - nie je dôležité zúčastniť sa, ale VYHRAŤ aspoň JEDNU TRETINU - Šembiho sme nechali takticky oddychovať na zdrvujúcu záverečnú tretinu a "vybehli" sme na mladíkov ako za mladi! Šupli sme tam pár gólov a skóre utešene narastalo, hrali sme predsa pre divákov...škoda, že tí asi omylom čakali v Lamači a veľa ich nebolo...no to nijako neznižuje majstrovstvo "starečkov", ktorí rýchlo prišli na to, že na konci toho nekonečného ihriska je tiež bránka a stojí v nej aj brankár (Miňo, díky za občasnú pomoc :o)). Predviedli často svoje majstrovstvo a bolo vidieť, že najmä Petko s Ďurikáčom to majú stále v rukách...čo sa smejete, myslel som to hokejbalové majstrovstvo :-) . Keď už však začalo byť zle, súčasníci po "dôraznom príhovore" svojho kapitána Alfiho ml. začali postupne pridávať nasadenie a (na škodu nás starcov) aj góly a tak sa na druhú prestávku išlo za nerozhodného stavu 9:9. To však súčasne aj znamenalo, že legendy vyhrali tretinu 5:3 a cieľ tak bol splnený...! Mali ste vidieť to uvoľnenie na striedačke! Chceli sme to už aj ukončiť, veď remíza by bola dobrá, no zabudli sme, že Šembi si chce predsa zachytať tú rozhodujúcu tretinu...áno, tú zdrvujúcu...ha-ha, zdrvujúci bol už asi iba pohľad do našich "vyflusnutých"radov, ale nechceli sme pokaziť Šembimu radosť a tak sme išli namotivovaným mladíkom ukázať, ako sá hrá hokejbal. Bičko to tam vzadu "čistil" ako kedysi, Miki si začínal rozumieť so svojou hokejkou, Petko nahodil pár svojich únikov po krídle, Alfi st.niečo popremieňal... Napokon sme takmer celú tretinu "kontrolovali" situáciu a ešte 5min. pred koncom viedli o dva góly, no napokon sme to neudržali... Slobi to totiž zobral do vlastných rúk (asi mu kapitán nevysvetlil, čo je to úcta k "šedinám") a až kým nebolo o dva pre súčasníkov, nepožičal nám loptičku. Šembi síce protestoval, že gól spoza brány bol do posunutej brány (potom sme ešte skúsili vysokú hokejku), no neuhádali sme to...so záverečným hvizdom rozhodcu už iba Miki (ktorý sa práve v tomto momente konečne rozohral :o)...) skorigoval a bol koniec. Výsledkom bola doteraz gólovo najúrodnejšia exhibícia. Mladíci (súčasníci) zaknihovali napokon víťazstvo 14:13 (6:4,3:5, 5:4) a vyrovnali tak celkovú bilanciu na 2:2. Čo už, starci tak majú o motiváciu navyše do budúceho roku....
Máme to teda opäť za sebou. Zase bolo fajn, starci potvrdili, že to naozaj ešte nezabudli a nestratili by sa v hokejbale ani dnes... Najmä na Šembim bolo vidieť, že si to užíva - po minuloročnej absencii, keď nemohol chytať kvôli zraneniu - predviedol množstvo fantastických zákrokov vrátane ukážkových rozštepov ako za mladi. A to má tento pán, prosím pekne, vo svojom veku na začiatku už číslo 5...a už pekných pár rôčkov... klobúk dolu "starečku"! Nezostáva tak už nič iné ako poďakovať všetkým, ktorí prišli. Chalani, som naozaj rád, že ste prijali pozvanie. Až teraz, s odstupom času, sa ukazuje, aká skvelá myšlienka to bola - zorganizovať SAV exhibíciu. A už teraz všetkým pripomínam...páni, budúci rok to bude o dvoch jubileách! SAV Exhibition games bude mať 5.narodeniny a SAV Lamač oslávi 30-ku! Tak neváhajte a priďťte naozaj všetci! Už teraz sa teším...ozaj, aby som nezabudol, momentky z vydarenej akcie si nájdete tradične vo FOTOGALERII...
.... a 4.ročník SAV Exhibition games je minulosťou, tak zase o rok .....
(ra)
2013 - 3.ročník
SAV 90´s - SAV 6:5
Začiatok novej sezóny už tradične patrí exhibičnému zápasu dvoch generácii SAVky. Tento rok sa stretnutie uskutočnilo v naozaj jedinečnom termíne - v sobotu 31.8.2013 počas lamačských Hrubých hodov. Bratia Alfači už niekoľko týždňov pred termínom zostavovali svoje tímy a tak sa postupne kryštalizovali jednotlivé zostavy. Ako už tradične, nie všetci pozvaní mohli prísť (pracovné povinnosti, vrcholiace dovolenky,...), no aj tak sa najmä na strane veteránov SAV 90´s zišla zaujímavá zostava. Početnosťou to síce nebolo také úspešné ako minulý rok (na strane súčasníkov - teda aktívnych hráčov - bolo totiž dnes iba 7ks aj s brankárom, ale už aj s letnými posilami...), ale kvalitou sa to hemžilo na oboch stranách! Alfi ml. upozorňoval svojich hneď na začiatku aby si dávali pozor, pretože u veteránov človek nikdy nevie, no niektorí "mlaďasi" asi pod dojmom ich minuloročného vysokého víťazstva nedávali celkom pozor. Starci - nechcem aby toto pomenovanie vyznievalo hanlivo, no pravda je, že roky nezastavíme - nastúpili pod vedením svojho tradičného kapitána Alfiho st. (pardón, vlastne Kadleca) v zostave: Šembera (Šembi), Ondrejka (Šani) - Bičkay (Bičko), Hora (Maťo), Šurlan (Milis) - Ragas (Ragi), Adamecký (Adam), Adamovič (Ady), Šembera ml. (Tomáš) a boli odhodlaní súčasníkom vrátiť minuloročnú prehru. Veď prečo nie - na strane "starečkov" bola prevaha veková, váhová, a neviem aká ešte :o) a tak sa celkom logicky nemali čoho obávať... Vari len prípadného "zákerného" kyslíkového dlhu, ktorý sa veru aj začal (celkom nečakane) u niektorých borcov prejavovať už po úvodnej tretine... Keďže tento rok nemohol prísť tradičný rozhodca našich exhibičných zápasov Maroš Slušný, píšťalku si pred zápasom prisvojil Šembi, ktorý ziaľ nemohol dnes zo zdravotných dôvodov chytať a tak sa mohlo začať. Súčasníci, vidiac oklieštenú zostavu veteránov, pristúpili spočiatku k zápasu uvoľnene. To však platilo iba do chvíle, keď Kadlec s Ragim roztočili svoj povestný kolotoč a po pekných kombináciách sa stále častejšie dostávali pred Miňa v bránke súčasníkov. Výsledkom bol úvodný gól stretnutia, keď Ady rozbehol akciu, na ktorej konci bola nezištná Ragiho prihrávka na Kadleca! Druhý gól nenechal na seba dlho čakať a tak bolo zrazu 2:0 pre "starečkov". To však už zavelil na strane "mladíkov" kapitán Alfi ml. k veľkej ofenzíve a výsledkom bol prvý gól v Šaňovej sieti...A potom konečne prišlo to, na čo väčšina veteránov čakala ako na spasenie - prestávka! Na striedačke to chvíľku vyzeralo ako na oddelení akútnej starostlivosti v nemocnici - kyslíkové masky, umelé dýchanie (škoda, že neprišiel aj odborný personál...), tradičná cigaretka - no potom sme skonštatovali, že dnešný skromný "cieľ", vyhrať aspoň jednu tretinu, sme už splnili... Pripravení na najhoršie tak nastúpili veteráni na druhé dejstvo - čuduj sa svete, nápor mladých ešte neprichádzal. Keďže sa rozchytal aj Šani (ktorý síce definitívne zavesil betóny na kliniec pred dvoma rokmi, no vôbec to nebolo poznať...), starečkovia vystrčili rožky (...či lepšie povedané Ragiho povestný zadok...) a stále hrozili. Šancí si vytvorili veľa a nebyť Miňa, skóre by sa menilo vo viacerých prípadoch. Niektorí súčasníci stále čakali, kedy starcom dôjde dych, no nielen Ragi s Kadlecom, ale aj Bičko s Tomášom predvádzali pekné akcie. Potvrdilo sa však známe nedáš-dostaneš a po veľkej šanci starcov skórovali na druhej strane súčasníci - 2:2. No, ani neviem, kde sa to v tých veteránoch vzalo, rozhodli sa, že budú "robiť problémy" aj ďalej - ako za starých čias Ragi vysunul do brejku Kadleca (...vlastne kedysi to bolo skôr naopak...) a ten ako v časoch "najväčšej slávy" nedal zoči-voči Miňovi žiadnu šancu a skóre bolo opäť "o jeden"... To už pochopili "vážnosť situácie" aj súčasníci a roztáčali pred bránou veteránov jeden kolotoč za druhým (...ani sme potom nemuseli s deťmi na ten skutočný hodový...) - a to aj napriek tomu, že v obrane to tam "nekompromisne" čistili Milis s Maťom - no Šaňo, ako sám povedal, sa dostal do tej správnej prevádzkovej teploty a "čaroval". Starci to ale nechceli nechať len tak a zarputilo bojovali - najlepšie o tom svedčal moment, keď Adam napriek teplákom "zákerne zosunutým" až na kolená - ťahal nebezpečný brejk po krídle...darmo, bojovník ako kedysi ! Na druhú prestávku sa však išlo za nerozhodného stavu, keďže zodpovednosť na seba zobral Alfi ml.a vyrovnal. Keďže stav bol lichotivý, starečkovia sa hokejbalom bavili a rozhodli sa, že vyvedú mladíkom ešte nejakú povestnú "kulišárnu". Netrvalo dlho a v tretej tretine prišla hviezdna chvíľa Adama - ten napriahol typicky až k uchu a spoza polovice po povestnej delovke prestrelil všetko, čo mu stálo v ceste a veteráni zasa viedli o jeden...a o malú chvíľu o dva - to keď dostal pred bránku prihrávku Ragi a predviedol pred Miňom svoju tiež povestnú "miešačku" a zasunul - 5:3...ako dobre sa na to pozeralo! Mladíci si však definitívne povedali, že stačilo a spustili "oheň a síru". V týchto chvíľach však stiahol "roletu" Šaňo a nebyť jeho, neviem-neviem ako by to napokon dopadlo. Takto sa starci stále držali a hoci im logicky dochádzali sily (tentokrát naozaj...), bojovali ako levy. Už-už to vyzeralo, že sa skóre definitívne preklopí na stranu mladších dravcov, no práve vtedy zapracovala najmladšia posila veteránov Tomáš a bolo 6:4! Do konca stretnutia to potom "legendy" už ubránili a hoci ešte skóroval Alfi ml., neostal už čas na vyrovnanie. Nefalšovaná radosť "starečkov" tak mohla po poslednom Šembiho fúknutí do píšťalky prepuknúť naplno. 3.ročník SAV Exhibition game skončil zaslúženým výsledkom SAV 90´s: SAV 6:5 (2:1,1:2,3:2)... Kto by to bol po tom minuloročnom výsledku povedal... Hoci súčasníkov bolo o dvoch menej, víťazstvo veteránov bolo prekvapujúce...no zaslúžené, predsa len "starečkovia" dali do toho asi viac srdiečka...ale bola to "fuška", to vám poviem! Nie výsledok bol však dnes podstatný a dôležitý. Išlo najmä o to, že sme sa opäť mohli stretnúť a zaspomínať na staré dobré SAVkárske časy a na veci, ktoré sme spolu prežili!
Bola to teda po roku opäť vydarená akcia a ako na tradičnej tlačovke po zápase na Vŕšku skonštatovali viacerí, veteráni si dnes to víťazstvo zaslúžili - keď už za nič iné, tak za tú "nezlomnú" bojovnosť, za to, že aj v ich veku dokážu na ihrisku predviesť mnoho zo svojho niekdajšieho kumštu a samozrejme preto, lebo povolali do tímu po prvýkrát Milisa (doteraz totiž hrával za súčasníkov - darmo, nemal požadovanú výkonnosť na tím legiend... :o)), ktorý si tentoraz nomináciu jednoznačne zaslúžil - tak vekom, ako aj váhou...ale samozrejme aj svojimi výkonmi v ligových súbojoch...Takže, vážení - ďakujeme všetkým, čo prišli, odkazujeme tím, čo neprišli, nech prídu nabudúce aby nemuseli ľutovať a ja osobne sa teším už teraz na budúci rok. A čo vy?
... chlapi, vidíme sa o rok ...
(ra)
2012 - 2.ročník
SAV - SAV 90´s 9:4
Sezóna 2012/2013 začala pre náš tím 2.ročníkom Exhibition game - zápasom, v ktorom SAVkárske legendy (bývalí hráči z obdobia 90-tych rokov minulého storočia) nastúpili v sobotu 8.9.2012 proti súčasnému tímu SAV - presne ako sme si to sľúbili minulý rok a založili tradíciu exhibičných stretnutí... Máme ešte v živej pamäti ako "starci" minulý rok nedali "súčasníkom" najmenšiu šancu a jasne ich zdolali - tento rok preto "mladíci" ani na chvíľku niekdajších hráčov nechceli podceniť a na rozdiel od minulého zápasu nastúpili takmer v kompletnom zložení... SAV "90´s" (ako by mohol znieť názov manšaftu našich veteránov :o)) preto povolalo naozaj všetkých, ktorí ešte vládzu aspoň chodiť bez pomoci :o)... Samozrejme, že nie všetci prísť mohli, no aj tak sa "starci" zišli v zaujímavej zostave... Napokon, posúďte sami - v bráne legenda, člen klubovej Siene slávy Šembi (Miro Šembera), v obrane Peter Kriško (Petko), mladšie posily Maťo Hora a mladý Šembi (Tomáš), v útoku doslova hviezdne obsadenie Ragi (Ľubo Ragas-ďalšia legenda a člen Siene), Alfi st. (Robo Alföldy), Pali (Palo Krajčovič), Ďurikáč (Juraj Šebest) a Petko (Peťo Švarc)... Škoda, že nemohli prísť aj ostatní pozvaní, vari prídu budúci rok - pretože aj podľa priebehu zápasu by sa nám určite zišli. Samozrejme, že nešlo o výsledok, no kto pozná "starcov" vie, že vždy išli naplno a keďže "mladíci" nám chceli vrátiť minulý rok aj s úrokmi, od úvodného hvizdu už osvedčeného rozhodcu Maroša Slušného (ďalšej klubovej legendy a člena Siene) sa odvíjal zaujímavý zápas. SAV "90´s" verní tradícii hrali najmä pre divákov a "mladíci" hlavne na góly...po prvej tretine bolo 2:0 a keďže mladíci neprestávali v nasadení (až sme sa niekedy nestačili čudovať...) v druhej tretine bolo razom 5:0...a to ešte Šembi pochytal, čo sa dalo! V závere tretiny dali veteráni dva góly a tak sa na druhú prestávku išlo za stavu 5:2. Hral sa zaujímavý hokejbal s peknými kombináciami na oboch stranách a aj keď "mladíci" stále šlapali naplno, aj "starci" často predvádzali neuveriteľné kombinácie - najmä Ragi s Alfim st. hrali takmer naslepo - ako za starých čias, no gól nie a nie padnúť... Darmo, brankárska jednotka SAV Peňo (Mišo Pšenko) si proste povedal, že nič za svoj chrbát nepustí! V tíme "súčasníkov" zaberali okrem neho najmä Alfi ml., Slobi, Jurko Juruška a Ďuri Biely a tak skóre utešene narastalo. Vedenie súčasnej SAVky bolo úplne zaslúžené. Do tretej tretiny sa "starci" rozhodli premiešať zostavu v nádeji, že sa im podarí nepriaznivý stav skorigovať a tak sa na pľaci objavil legendárny útok Petko - Ragi - Kadlec (alias Kriško - Ragas - R.Alföldy), ktorý bol svojho času jedným z najlepších v extralige. Posledná tretina však prebiehala tak ako dve predchádzajúce - v jasnej réžii "súčasníkov", ktorí "starcov" takmer do ničoho nepustili. Našťastie zabrala takisto výborná spolupráca dvojice Ďurikáč - Petko Švarc a tak sa podarilo "starcom" aspoň skorigovať o dva góly . Skóre narastalo až na konečných 9:4 (2:0, 3:2, 4:2) pre "mladíkov"... A to ešte Šembi často v bránke priam čaroval a chytil minimálne ďalších 6-7 čistých gólov... Tento rok, žiaľ veteráni nemali najmenší nárok! Nakoniec však bolo najdôležitejšie, že sme sa opäť po roku stretli, zaspomínali na staré časy a keďže sa veteráni SAVky stále viac zohrávajú, už dnes sa tešia na ďalší ročník Exhibition game 2013. Veď ako sme na tradičnej pozápasovej tlačovke skonštatovali, v celkovom hodnotení Exhibition game sú veteráni stále lepší o dva góliky :o) ... No, ale aby sme nekončili tak smutne, v rámci tohtoročnej exhibície sa udiala aj jedna milá vec - do klubovej Siene slávy SAV Lamač bude uvedený ďalší laureát a jedna z výrazných osobností klubu, obranca Peter Kriško (alias Petko). Jeho profil si budete môcť v blízkej dobe nájsť na webe v sekcii SIEŇ SLÁVY. Gratulujeme!
... všetci účastníci vydareného 2.ročníka SAV Exhibition game ...
(ra)
2011 - 1.ročník
SAV "1990" - SAV "2011" 15:8
Ouvertúru sezóny 2011/2012 tentokrát obstaral exhibičný zápas dvoch generácií hokejbalistov, ktorí tvorili či tvoria históriu klubu - SAV Lamač z roku 1990 proti súčasníkom SAV 2011. Pozvané boli naozaj výrazné osobnosti klubovej histórie a tak kto mohol, našiel si v sobotné ráno 3.9.2011 čas a prišiel zaspomínať! Na oboch stranách sa zišlo po osem hráčov aj s brankármi a tí, ktorí trocha poznajú históriu SAV mi dajú zapravdu, že mená ako Miro Šembera, Jaro Šantavý, Lubo Ragas, Roman Krivosudský, Peťo Švarc, Juro Šebest, Martin Bičkay, Braňo Adamovič a dlhoročný kapitán tímu Robo Alföldy boli zárukou kvalitného predstavenia. Sú to všetko zrelí -ciatnici (no proste páni v najlepších rokoch) a až na jednu výnimku sa hokejbalu už nevenujú (iba ak rekreačne), ale chceli potvrdiť, že zo svojho majstrovstva nič nezabudli - veď to poznáte s tým bicyklovaním... Počasie bolo ako na objednávku (aj keď hlavný organizátor Alfi ml. mohol menej "zakúriť") a tak sa mohlo začať...síce chvíľku trvalo, pokým si veteráni navliekli a upravili svoju výstroj, ale podarilo sa... Mladíci si na začiatku aj robili starosti - vraj aký náskok majú veteránom nechať - no čoskoro sa nestačili diviť... O tom, že starci nič nepodcenili svedčí aj to, že v predzápasových taktických plánoch bol aj výber rozhodcu - a tak sa pod taktovkou jednoznačne najlepšieho muža na pľaci Maroša Slušného (mal totiž zlomenú ruku a tak do hry nemohol zasiahnuť...) mohlo začať. Šembi v bráne v prvej tretine čaroval ako v najlepších rokoch (aj keď toľko vody naraz asi v živote nevypil...) a neraz mladíkov vychytal. Výsledkom bolo vedenie veteránov 6:2 - vlastne presne na objednávku Jara Šantavého, ktorý išiel v druhej tretine do brány a prízvukoval, že ak chceme aspoň remizovať musíme vyhrávať o štyri góly... Že to myslel vážne, ukázal hneď na úvod tretiny, keď mladíci pochopili "vážnosť" situácie, Alfi so Slobim pridali na obrátkach a výsledkom boli dva "lacáky"... Starci sa však otriasli a napodiv pridali aj oni - najmä útok Ragi - Roman - Kadlec (alias Ragas-Krivosudský-R.Alföldy) predvádzal priam strojové kombinácie a výsledkom bolo niekoľko "banánov" aj do prázdnej brány po vyšachovaní celej obrany! Na oddych sa teda išlo za stavu 9:5... V poslednej tretine pokračovalo naozaj skvelé divadlo s peknými akciami na oboch stranách, starcom sa rozstrieľali aj "mladíci" Petko s Ďurikáčom (alias Švarc a Šebest) a tak skóre utešene narastalo. Súčasníci sa snažili všemožne doťahovať, ale nepodarilo sa (aj keď im výdatne pomáhal pridávaním minutiek k oficiálnemu času aj "nestranný" časomerač Noris :o)) - s jednoznačným zámerom "uštvať" starcov nepochodili, tí boli totiž odhodlaní brániť víťazstvo aj za cenu toho, že ich z ihriska "vynesú"! V polke tretiny sa ešte vrátil do brány Šembi a už udržal do konca čisté konto a tak konečný rezultát SAV´1990´- SAV´2011´ 15:8 (6:2,3:3,6:3) hovorí za všetko! Na obranu mladíkov treba ale objektívne priznať, že ich bolo o jedného menej a boli nekompletní....no na druhej strane, ak si uvedomíme, že starci mali vekový priemer asi 44rokov... Veď aj súčasný kapitán SAVky Alfi skonštatoval, že okamžite dvoch starcov píše na aktuálnu súpisku :o). Ale naozaj nešlo o výsledok - boli sme radi, že sme sa po dlhej dobe zišli, videli sa, zahrali si, zaspomínali na staré dobré časy a aj takto si pripomenuli štvrťstoročie nášho klubu. Ako sme na oficiálnej tlačovke po zápase v "trojke" skonštatovali, mohla by sa z toho stať určitá tradícia - "starci" proti aktuálnemu tímu...
Tento zápas bol ale aj definitívnou rozlúčkou brankárskej legendy Maroša Slušného s aktívnym hokejbalom... Niekoľkonásobný reprezentant Bratislavy a neskôr Slovenska, vynikajúci brankár, ktorý počas kariéry získal nejedno významné ocenenie... Ak by mohol, jeho miesto by určite bolo dnes v bránke veteránov, veď je to hokejbalista, ktorý svojimi odohratými 23 sezónami za SAV Lamač (22 seniori + 1 dorast) drží momentálne doterajší klubový rekord! Počas kariéry patril jednoznačne k najväčším oporám tímu a určite mu patrí miesto v klubovej sieni slávy. Svojimi vynikajúcimi výkonmi sa zaslúžil takmer o všetky veľké triumfy klubu. Aj jeho pričinením mohla byť SAVka tam, kde v časoch najväčšej slávy bola. Preto mi na tomto mieste dovoľte vysloviť jedno veľké - Maroš, ĎAKUJEME!!
...a tu sú všetci účastníci historicky prvého SAV Exhibition game - "starci" aj "mladíci"...
(ra)